Fotogaléria ŠKD

V našej triede VIII. C vznikla myšlienka ako pomôcť košickému útulku. Keď nám to pani učiteľka navrhla, pochopili sme bez dlhého vysvetľovania. Stačí prísť do útulku pre opustené zvieratá v Haniske pri Košiciach a stráviť pár hodín so psíkmi, pomôcť prácami primeranými veku. Všetko sme si premysleli, pripravili a mohli sme vyraziť. Najnáročnejšia bola cesta do útulku. Jediný spoj, ktorý nám ráno vyhovoval bol autobus číslo 52, ktorým sme sa dostali na Ludvíkov dvor. Oblečení do reflexných viest sme svietili ako jarné kvietky. Polhodinová „túra“ by nebola náročná, keby sa okolo nás nerútili TIRáky, osobné autá a museli sme dávať veľký pozor. Keď sme sa blížili k útulku, už z väčšej vzdialenosti sme počuli, že cieľ je blízko. Privítanie bolo milé. Prišla k nám svorka psíkov a štekotom oznámila náš príchod, čím sa zmobilizovali ďalší a koncert asi 180, áno 180 nechcených psov, začal. Kývajúce chvostíky, telíčka pritlačené ku pletivu alebo len unudený pohľad z diaľky hovorili: VITAJTE! A tí psíkovia, ktorí sa voľne pohybujú v útulku, nás neopúšťali. Zacítili piškótky. Slušne jeden po druhom čakali na svoj prídel. Odprevadili nás k zamestnancom útulku a keď nás bezpečne „odovzdali“, stratili sa. Vždy sa objavili, keď sme išli okolo a vyprosili si ďalšiu piškótku. Najprv sme si prezreli útulok a ...myšlienky a otázky sa striedali ako oká na reťazi. Prečo je ich tu toľko, od malých, stredných, veľkých, krátkosrstých, dlhosrstých, bielych, čiernych, strakatých, feniek, psíkov, šteniat až „dôchodcov“? Pokojných, hravých, nezbedných, rozvážnych, ale OPUSTENÝCH A ČAKAJÚCICH. Lebo nie sú čistokrvní? Majú zdravotný hendikep? Z malého prítulného šteniatka sa stal nechcený pes vyžadujúci každodennú starostlivosť nielen rok, ale viac ako 10 a už sa majiteľom nechcelo starať sa o neho? Je jednoduchšie otvoriť dvere na aute a anonymne zmiznúť, nechrániť fenku a doniesť krížené šteniatka? Spoliehať sa na ľudí, ktorým ani títo psi nie sú ľahostajní? V útulku sú väčšinou krížence. Tie sú však odolnejšie voči rôznym chorobám. Prežili týranie, zlé podmienky alebo žili len tak na ulici. Vážia si starostlivosť a svojmu novému pánovi by boli nesmierne vďační, oddaní. Nevedia rozprávať, ale čakajú. Možno na vás, ktorí cítite, že ešte viete pohladkať, cítite, že Vám chýba niekto, kto urobí váš deň krajším, spočinie svojou hlavou vo vašej dlani a chce len jedno, patriť k niekomu a sprevádzať ho na prechádzkach, oddane ho čakať, kým príde domov. Byť pri niekom, veselom alebo smutnom, neriešiť, vek, váhu, oblečenie, tešiť sa najkrajším vrtením celého tela a pozdraviť psím úsmevom. Nečakali sme, že v útulku bude tak veľa nemých tvárí. Pre piatich zamestnancov je to každodenná práca. Zabezpečiť stravu, hygienu, pohyb, disciplínu, očistu. Mať prehľad o každom jednom psíkovi. Kedy urobiť ostatné práce? Upraviť okolie, poprenášať slamu, drevo, dokonale umyť ležadlá, misky, klietky, venovať sa záujemcom? Navštíviť veterinára, prijať nových „klientov“? Vyčistiť chodníky a priestory schátralej budovy na pozemku? Urobili sme dobre, že sme neváhali a prišli. Jednoduché práce nám trvali asi hodinu. Potom sme vyvenčili psíkov, pobehali si s nimi, pohrali sa, smiali sme sa a ešte lepšie skamarátili. Posedeli si v tieni kvitnúcich stromov a boli sme akosi lepší, milší, slobodnejší. Našu návštevu sme ukončili krátkou besedou. Dozvedeli sme sa, že útulok je nezisková organizácia. Funguje z 2% daní a z pomoci ľudí, ktorým nie je ľahostajný osud opustených havkáčov. Aj vďaka nim dostávajú lepšiu stravu, ryžu, cestoviny, ale aj nepotrebné deky, koberce, zdravotnícky materiál. Psíkov si môžeme adoptovať, ale aj zobrať do dočasnej starostlivosti, ktorá je vhodná pre nerozhodných, aj neskúsených chovateľov. Umožní na kratšiu dobu pomôcť psíkom a rozhodnúť sa áno alebo nie trvalej opatere. Vieme si predstaviť aj víkend v útulku, prechádzku, opekačku v areáli a pritom si nájsť toho svojho kamaráta. Rozlúčili sme sa, navliekli sme si vesty a vydali sme sa opäť po rušnej ceste späť. Keď sme vystúpili z autobusu pocítili sme únavu v nohách, ale aj taký iný pocit. Príjemný pocit, ktorý ostáva dlho. A boli by sme šťastnejší, keby sme sa dozvedeli, že ten krásny vlčiak s chorou labkou, kríženec bígla, šteniatka neznámej rasy, čierny bystrý psík s bielym golierom a ešte mnoho ďalších sú už „doma“, lebo si našli tých svojich. Rozmýšľame, že sa tam vrátime. Žiaci VIII. C a ich triedna učiteľka RNDr.Zuzana Plachá V Košiciach 24.4.2015