Fotogaléria
Stratení v cudzej krajine - 8.B
Projektový deň v 8.B bol dvojjazyčný. V jeden vyučovací deň si žiaci ruského jazyka skúsili, ako by si poradili v nemecky hovoriacich krajinách a naopak, žiaci nemeckého jazyka si museli poradiť v krajinách, kde vládne azbuka.
Začali sme tým, že sme hľadali spoločné dohody, ako budeme SPOLUPRACOVAŤ, aby sme všetci mali šancu vyjadriť svoj názor, rešpektovať sa a byť si navzájom nápomocní. Keďže sme na našom projektovom dni využili aj tablety, vopred sme sa dohodli, že náš cieľ je iný ako osobný, a preto si budeme vzájomne dôverovať a zároveň rešpektovať pravidlá práce na internete počas vyučovania.
Integrované predmety: Sjl, RUJ, NEJ, Geg, THD.
Ústrednou témou bolo „moje obľúbené miesto“. Žiaci boli rozdelení do skupín podľa jednotlivých jazykov. Brainstorming sme využili v myšlienkovej mape, ktorú sme vytvorili z pojmov, ktoré im evokujú, alebo vystihujú ich obľúbené miesto. Potom sme sa rozhodli vycestovať. Rusky hovoriaci žiaci sa nám stratili v Nemecku a v prvých úlohách sa snažili prečítať nemecké názvy obchodov a nakúpiť v nich tovar, taktiež priraďovali číslovku k jej názvu, aby dokázali v obchode zaplatiť. Nemecky hovoriaci žiaci sa pokúsili prečítať písmená azbuky, skladali názvy obchodov, kde si mali možnosť nakúpiť základné potraviny, objednávali si jedlo v reštauráciách, kde sa zároveň mali možnosť dozvedieť o typických jedlách. V aplikačnej úlohe sme sa posunuli v čase a priestore a cestovali sme ďalej, pomocou tabletov sme vyhľadávali rovnaké stavby, budovy, mosty či iné miesta vo svete, ktoré majú dvojičku. Dozvedeli sme sa napr., že parížska Eiffelova veža má svoju sestru v Tokiu, londýnske Oko je aj v Dubaji, svoje dvojča má taktiež svetoznámy Goldengate, či Tajmahal. Cieľom tejto úlohy však neboli iba geografické polohy stavieb, ale najmä divergencia – možnosť voľby, vlastného postupu vyhľadania informácie. V technike všetky skupiny pokračovali v téme ďalej a v rámci motivácie tvorili bábky a symboly vyjadrujúce obľúbené miesto, opisovali ich následne v príbehoch a na záver si zhotovili kufor, do ktorého „zbalili“ svojej cestovateľské zručnosti dňa.
Spätná väzba sa niesla v duchu hodnotenia dňa, sebahodnotenia, ale aj oceňovania. Oceňovali sme spolužiakov, seba samých prostredníctvom priamej reči, učíme sa ju neustále. Občas je to ťažké vyjadriť slovami, ale sme v procese. Hodnotili sme spoluprácu v skupinách, dodržiavanie pravidiel a v tomto sme už celkom pokročili a vieme presne čo sa od nás očakáva. Celkom sebakriticky sme hodnotili na záver aj aktívne počúvanie, ktoré malo úplne vôbec najväčší úspech, pretože táto forma vyučovania bola z hodnotenia žiakov veľmi zaujímavá, a preto nemali problém aktívne počúvať.
1 Obrázok