Rešpektovať a byť rešpektovaný
K uskutočneniu dobrých zámerov pri výchove a vzdelávaní potrebujeme i dobré nástroje. Často vhodne formulovaná veta v komunikácii dokáže zvládnuť bežné, ale aj náročné situácie.
Tu sú niektoré zásady dobrej komunikácie:
1. PREJAVIŤ EMPATIU: človeku, ktorého ovládajú emócie, nič nevysvetľujeme
2. VEC, PROBLÉM: nie osoba (TY!)
3. TU A TERAZ: nie: nikdy, zase, stále, vždy...........
4. SPOLUÚČASŤ DRUHEJ STRANY: neriešiť všetko sami (a hneď)
5. ČO ROBIŤ: nie: nerob, nesmieš
6. OZNAMOVACIA VETA: nie: rozkazovací spôsob (a niektoré otázky)
Tón hlasu – je dôležitý u všetkých rešpektujúcich komunikačných spôsobov – útočný či ironický tón môže pokaziť aj správne slová.
Informácie – pomáhajú vidieť zmysel požiadaviek.
Dať na výber – znamená vymenovať dve alebo viac možností. Učí deti rozhodovať sa. Výber by sa nemal používať ako manipulácia.
Opis – signalizuje, že nechceme bojovať. Umožňuje koncentráciu na problém, neútočí na charakter. Opis väčšinou oznamuje, že niečo je nejaké, že niečo je niekde. Z výčitky „zase si nezavrel dvere“ je možné urobiť popis „ DVERE SÚ (zostali) otvorené.“
Pozitívny opis – je základnou alternatívou pochvál. Je zameraný na vec, správanie, výkon, nehodnotí osobu.
Empatická reakcia :
1. Počúvať s účasťou – sústredene sa pozerať na hovoriaceho, nechať rozprávať druhého, hovoriť len málo, dať druhému najavo, že nás to zaujíma čo prežíva
2. Pomenovať, čo druhý prežíva (oznamovacou vetou, nie otázkou) : „ zdá sa, že ťa to sklamalo.., to si musel byť na Jurka veľmi nahnevaný, že si ho udrel.., to si sa asi veľmi zľakla..., to človeka nahnevá, keď niekto nedodrží sľub..., to nás mrzí, keď nechtiac rozbijeme obľúbenú vec..., nečakal si, že to bude také dlhé..., ty si veľmi chcel...
3. Opísať správanie – „vidím, že váhaš...", ,,vidím, že nie si vo svojej koži"....
4. Hovoriť o želaniach, rozvíjať ich v predstavách – „keby mali otvorené, aký model lietadla by si si vybral?" , keby tu už Adam bol, do čoho by ste sa pustili najskôr?"...
5. Reagovať činom – fyzická pomoc
6. Vyjadriť podporu – „ držím ti palce..", keď budeš chcieť, môžeš mi zavolať...", keby som ti mohla nejako pomôcť, povedz mi to..."
JA – VÝROK umožňuje vyjadriť naše negatívne pocity, uľaviť si bez toho, aby sme útočili na charakter druhého. Oznamujeme tým, že niečo prekročilo hranice a je to pre nás neprijateľné.
1. Oznámenie o tom, čo prežívame, a to v 1. osobe jedn. č.:
Hnevá ma, keď............(nie: Ty ma tak hneváš!)
Vadí mi, keď......Je mi nepríjemné, keď.............
Rozčuľuje ma, že .............(nie: Vy ma tak rozčuľujete!)
2. Oznámenie dôvodu našich pocitov – pokiaľ možno opisom situácie: Som sklamaná, keď sa nedodržujú dohody. Nemám rada také slová. Takéto vyjadrovanie mi vadí. Je mi nepríjemné, že o tom musím znovu hovoriť. Hnevá ma, keď sa o tom nedozvedám včas..............
Je dôležité vyhnúť sa v tejto časti obviňovaniu (napr. vadí mi, že mi klameš....)
3. Ak je to vhodné, oznámiť svoje očakávanie, ako by sa mala situácia riešiť, alebo ako by malo vyzerať prijateľné správanie: Očakávam, že sa takéto slová u nás v triede nebudú používať. Chcela by som sa dozvedať o takýchto veciach včas, a nie až keď na to prídem. Očakávala by som ospravedlnenie..........
PRAVIDLÁ :
Stanoveniu pravidiel by malo predchádzať objasnenie dôležitosti pravidiel (u detí ml. šk. veku je najlepšie použiť názorný príklad napr. s rozsypanými cukríkmi)
1. Pravidlá začíname tvoriť spolu s deťmi (napr. otázkou: čo navrhujete.......)
2. Ako prvé tvoríme pravidlá negatívneho charakteru: nenadávať si, nevysmievať sa, nebrať si navzájom farbičky, nebehať, nekričať.........
3. Po nich prídu pravidlá pozitívneho charakteru : používať svoje farbičky, požičiavať si – je priateľské, vážime si každého aj s jeho chybami, hovoríme tichšie, chodíme radšej pomaly.......
4. Deti si napíšu pravidlá na malé lístočky, ktoré nalepia na viditeľné miesto (tým sa stávajú spoluautormi kútika s pravidlami)
5. Pravidlá majú byť cestou, nesmú byť bezobsažné, majú byť deťom dobre známe.
6. Poslednou fázou by mohlo byť záverečné stvárnenie už dohodnutých pravidiel, napr. výtvarným prevedením, alebo mimicky.....
7. Namiesto slova „Pravidlá“ môžeme použiť nadpis: Budeme sa snažiť ..................
8. Ak dieťa poruší jedno z daných pravidiel, neobviňujeme ho vetou „porušil si pravidlo“, ale použijeme vetu : „ Máme toto pravidlo“....
9. Pravidlá sa môžu po mesiaci revidovať, môžeme si urobiť reflexiu a niečo na nich meniť, doplniť.
Podľa knihy Respektovat a být respektován od autorov Kopřiva, Nováčková, Nevolová, Kopřivová spracovala D. Kánassy.