Sebahodnotenie školy
Každá škola je jedinečná, má svoju charakteristickú štruktúru a svoj systém. Často rodičov trápi otázka: Aká kvalitná je škola, do ktorej chodí moje dieťa?
Väčšinou rodičia vyberajú školu pre svoje dieťa podľa toho, ako ďaleko je od miesta bydliska, či je zameraná na cudzie jazyky, matematiku alebo šport alebo majú odporúčanie od priateľov a známych. Nemajú k dispozícii jednoduché a objektívne nástroje, pomocou ktorých by sa vedeli zorientovať. Okrem zistení z hospitácií Štátnej pedagogickej inšpekcie sú v súčasnosti jedinými relevantnými nástrojmi na objektívne hodnotenie úrovne školy výsledky pravidelných externých meraní na centrálnej úrovni (Testovanie 9), zistenia z medzinárodných prieskumov (PIRLS, PISA) a umiestnenia žiakov na rôznych olympiádach a iných vedomostných súťažiach. K dispozícii majú iba oficiálne čísla o počte škôl a žiakov. Neposkytujú však vyčerpávajúci prehľad o ich skutočnej kvalite.
Rodičov pritom zaujímajú celkom iné fakty: či sú učitelia na vyučovanie dobre pripravení, či hodnotia spravodlivo, či sú nároky na žiakov optimálne, či sú žiaci dostatočne motivovaní k výkonu, či funguje vnútorná i vonkajšia komunikácia, či je na škole dobrá atmosféra, či sú žiaci v bezpečí, či sa na škole nemnožia negatívne javy ako šikana, diskriminácia, konzumácia alkoholu a drog, či sa vie škola s týmito javmi vysporiadať a ďalšie množstvo detailov.
Na kvalite procesu vzdelávania sú zúčastnení žiaci, rodičia, pedagógovia, ale aj nepedagogickí zamestnanci, zriaďovatelia škôl, vrátane štátnej správy a samosprávy, ktorí dohliadajú na kvalitu úrovne vzdelávania na školách.
Rodičia sú rovnocenní partneri a majú právo participovať na vzdelávacom a výchovnom procese a aj na procese hodnotenia kvality školy, čím sa zvyšuje nielen ich informovanosť o diani v škole, ale aj ich objektivita pri posudzovaní každodenného úsilia pedagógov. Rodičia a učitelia nestoja na opačných stranách, ale spoločne usilujú o to, aby sa čo najviac naplnili reálne potreby žiakov.
Do procesu autoevaulácie je potrebné zahrnúť aj žiakov. Ich názor je rovnako dôležitý ako názor ich učiteľov a rodičov. Ba možno niekedy aj dôležitejší – môžu ponúknuť iný pohľad vzhľadom na ich vek a s ním súvisiacu zvýšenú mieru úprimnosti a priamočiarosti. Ak už od školského veku vyrastajú v presvedčení, že je ich názor dôležitý a vypočutý, prebúdza sa v nich zdravé sebavedomie a schopnosť zodpovedne pristupovať nielen k vlastnému výkonu, ale aj k celkovému rozvoju školy a časom aj k ostatným verejným veciam.
Cieľom sebahodnotenia – autoevaulácie školy je získať informácie o jej stave od najširšej školskej komunity.
Aj zriaďovatelia verejných škôl môžu získať väčší prehľad o školách, ktoré sa nachádzajú na ich území a na základe objektívnych zistení môžu oveľa zodpovednejšie koncipovať miestnu vzdelávaciu politiku.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ak škola hodnotí samu seba, nemôže byť tento proces hodnotenia objektívny. Cieľom autoevaulácie školy nie je postih za nesplnenie vytýčených úloh, ale hľadanie optimálnych možností na riešenie problémov. Na základe hĺbkového interného hodnotenia môže škola oveľa jednoduchšie a flexibilnejšie prijímať efektívne opatrenia, ktoré jej pomôžu ďalej napredovať, revidovať priority a priblížiť ich čo najviac skutočným potrebám žiakov. (zdroje: Humajová, Model hodnotenia kvality školy, 2006, ŠŠI Model sebahodnotenia, 2012)
Vyhodnotenie dotazníkov pre rodičov: I.cyklus, rok 2014
Výsledky dotazníkov pre žiakov – Učenie sa a vyučovanie: I.cyklus, rok 2014